O verení a overení ~~~~~~~~~~~~~~~~~~ Často od ľudí počujem názor že "ateizmus je tiež len viera v to že boh neexistuje". S týmto názorom nesúhlasím, a v tomto článku sa pokúsim vysvetliť prečo, a následne ukázať že ateizmus sa zakladá práve na odmietaní verenia. Čo je viera? ============ Ja osobne by som "vieru" definoval ako považovanie nejakého tvrdenia za pravdivé bez dôkazov, alebo prípadne považovanie ho za pravdivejšie ako naznačujú dôkazy. Už len s touto definícou môžu mnohí nesúhlasiť, potom sa však asi nieje ďalej o čom baviť. Pri inej definícii "viery" do nej môže patriť aj ateizmus. U mňa však považovanie nejakého tvrdenia za platné na základe dôkazov je jednoducho akceptovanie dôkazov, a nespadá do normálneho chápania slova "viera". Ďalším dôležitým prvkom takejto definície je slovíčko "tvrdenie". Pod týmto slovom myslím to, čo sa v logike označuje ako "výrok". Výrok má jasne definovaný význam, a je buď pravdivý alebo nepravdivý (aj keď jeho pravdivosť práve nevieme zistiť). To znamená že nejasné výroky (ako napríklad "Láska je večná" alebo "Previbrujeme astrálne telo do vyššej hladiny") niesú výroky. Nedá sa dosť jasne povedať čo vlastne tvrdia a využívajú pojmy ktoré si každý môže vysvetliť inak. Tým pádom sa o ne/pravdivosti nedá hovoriť, a teda ani o viere. Nemôžeme niečomu veriť, keď sami poriadne nevieme čomu (aj keď v praxi sa aj toto bohužiaľ deje). Ďalej sa teda budem zaoberať len poriadne definovanými tvrdeniami. Je neverenie vierou? ==================== Ako racionalista vychádzam z toho že za pravdivé považujem len to, k čomu mám nejaké dôkazy, resp. nejaký dôvod považovať to za pravdivé. Napríklad neverím tomu že existujú víly, lebo k takému názoru nemám absolútne žiadny dôvod. Taktiež neverím tomu že svet je ovládaný sadomasochistickými chlpatými redkvičkami - nemám dôvod. Veriť všetkému sa nedá. Naopak, neveriť tvrdeniu, je základný stav, z ktorého vychádzame. Ateizmus nieje nič iné, iba aplikovanie tohoto racionalistického princípu na ďalšie z rady takýchto tvrdení, konkrétne na tvrdenie že existuje nejaká sila (boh) ktorá riadi svet. Ateizmus je teda opak viery, je to neverenie. Neverím ničomu, svoj názor si robím na základe faktov. Odpoveď na hlavnú otázku témy som teda podal už tu, avšak tému tým ešte zďaleka nieje vyčerpaná. Čomu teda "veriť"? ================== Slovo veriť je v názve tejto kapitoly použité veľmi nevhodne. Odpoveďou je že ničomu. Nexistuje dôvod považovať niečo za pravdivejšie ako udávajú fakty. My si ale teda chceme tvoriť na veci názory, a nezostať v "základnom stave" kde o našom názore na všetko môžeme povedať nanajvýš "neviem, nepoznám k tomu fakty a tým pádom si na to nerobím nepodložený názor". Podľa čoho si teda máme tieto názory tvoriť? Ku všetkému o čom chceme niečo vedieť, a na čo chceme mať názor, musíme vyhľadávať fakty. Inak náš názor nieje o nič lepší ako úplne náhodne vybraný názor z množiny všetkých možných názorov. Toto je chyba ktorú väčšina ľudí robí, že si tvoria názor aj bez dostatku faktov. Ako overovať? ============= Často však ponúkané fakty bývajú chybné, a hrozí nám že si podľa nich vytvoríme nesprávny názor (tj. názor nesúhlasný s ozajstnými pravdivými faktami). Alebo sa nám môže stať že sa dostaneme iba k niektorým faktom, z ktorých bude náš pohľad na vec skreslený. Ako sa zabezpečiť proti tomuto? Táto otázka existuje už niekoľko tisíc rokov, a za to obdobie si ľudstvo vypracovalo veľmi efektívny systém na získavanie, overovanie a správne pochopenie poznatkov - vedu. Vedecké metódy sú zatiaľ historicky najúspešnejší systém na získavanie poznatkov, a stále zďaleka nedosiahli svoj limit. Princíp vedy opíšem len veľmi stručne. Píšem tu o prírodnej vede, tej ktorá skúma naše okolie a svet v ktorom žijeme. Pokus ----- V prvom rade musíme získavať nové poznatky. Za normálnych okolností ľudia získavajú poznatky pozorovaním svojho okolia. Veda získava poznatky "pokusmi". Pokus je špeciálny prípad pozorovania, ktorý má ale nejaké špeciálne vlastnosti. Najdôležitejšou takouto požiadavkou je, že musí byť zopakovateľný (a eventuálne aj zopakovaný). Vďaka tejto požiadavke si môžeme overiť každý pokus ktorého výsledky sa nám "nezdajú" (napríklad niesú v súlade s očakávaniami ktoré máme na základe svojich doterajších poznatkov). Pokus musí mať aj ďalšie vlastnosti, ale tie tu už nebudem rozoberať. Opakovateľnosť pokusu je najdôležitejšou vlastnosťou, vďaka ktorej sa z vedy postupne odstraňujú nesprávne poznatky. Čerpanie z vedomostí iných -------------------------- Samozrejme že si nemôžeme overovať všetko sami - to by sme sa nikam nedostali. Schopnosť čerpať informácie od druhých je jedným zo základných hnacích motorov ľudstva. Avšak poznatky od iných môžu byť aj nepravdivé. Preto aby sme sa tomuto vyhli, vo vede platí pravidlo že môžeme používať len poznatky a závery ktoré boli získané vedeckou metódou. Toto nám umožní vždy vystopovať každé tvrdenie až ku konkrétnym pokusom ktoré ho dokázali, a môžeme rekurzívne overovať ktorúkoľvek súčasť vedeckého poznania. Práca s poznatkami ------------------ Akonáhle získame poznatky, máme možnosť vyhodnocovať ich. Napríklad keď máme dostatok faktov, môžeme ich zovšeobecniť a vysloviť hypotézu, ktorú následne budeme overovať, a ak obstojí tak sa stane teóriou. Overovanie ---------- Ako už bolo spomenuté, všetky vedomosti a fakty patriace do vedy musia byť overované. Ďalším následkom tohoto je, že veda dokáže pracovať len s overiteľnými tvrdeniami. Každé vedecké tvrdenie (hypotéza) musí byť nejakým spôsobom vyvrátiteľna, a predtým než sa uzná za pravdivú sa treba pokúšať ju vyvrátiť. Tomuto sa ešte viac budeme venovať neskôr. Je overovanie lepšie ako viera? =============================== Ľudia môžu namietať že takýto postup nemusí byť o nič lepší ako viera, a že fakty môžu byť klamlivé a viera pravdivá. Stať sa to síce môže, ale bol by to veľmi ojedinelý prípad. Ako už z histórie vieme, ľudia verili mnohým veciam, z ktorých veľmi veľa bolo nepravdivých. Drvivá väčšina náboženstiev ktorým ľudia verili a veria nutne musí byť nepravdivá (ak nie všetky), kvôli tomu že si skoro všetky v niečom navzájom odporujú. Donedávna všetci ľudia verili že zem je plochá, a že čas plynie pre všetkých rovnako, ale už vieme že to tak nieje, a že úplne všetci títo ľudia sa proste mýlili. Naproti tomu vedecké poznatky, vďaka tomu ako dôsledne sú získavané a testované, boli málokedy nepravdivé. Navyše veda sa stále približuje k pravde, rozširuje obzor v ktorom jej výsledky platia, a jej výsledky sú hmatateľné a nápomocné v každodennom živote. Vo viere takýto postup nieje badateľný, a za posledných niekoľko storočí väčšina zmien vo viere bola následkom snáh zosúladiť vieru s vedou vo veciach kde si odporovali. A máme istotu? ============== Ďalším vytýkaným bodom je, že aj po veľa overeniach ešte stále nemáme stopercentnú istotu. Toto je pravda. Vo vede nieje nikdy nič 100% dokázané. Pojem "vedecky dokázané" alebo "vedecký fakt" znamená, že tvrdenie je v súlade so VŠETKÝMI doterajšími pozorovania, a že prešlo procesom testovania a vyvrátenia, o ktorom som už písal. Napríklad Newtonova gravitačná teória bola svojho času "vedecký fakt". Dokázala vysvetliť všetky dovtedajšie pozorovania. Neskôr sa však podarilo spraviť pozorovanie aj v extrémnejších podmienkach, a zistilo sa že tam už táto teória nestačí. Akonáhle sa spravilo jediné pozorvanie, ktoré nebolo v súlade s touto teóriou, tak prestala byť "vedeckým faktom", a bolo treba vypracovať novú teóriu ktorá zahrnie aj nové pozorovanie. Toto je tiež príkladom toho ako veda opravuje resp. upresňuje svoje poznatky. Takže odpoveďou je: nie, nemáme istotu. Ale máme najlepšiu možnú istotu akú môžeme mať (spoľahlivejší systém na získavanie poznatkov ako vedu nemáme), a rozhodne je to lepšie ako "viera", pri ktorej máme zhruba rovnakú istotu ako pri náhodnom výbere možnosti. A čo Matrix? ============ Ďalšou námietkou je to, že veda sa zaoberá len overiteľnými tvrdeniami. Existuje aj skupina neoveriteľných tvrdení, s ktorými veda nedokáže pracovať. Existencia boha sa často považuje za takéto neoveriteľné tvrdenie. Je ním naozaj? Záleží od toho v čo presne veríme. Viera v boha ktorú ma veľká väčšina ľudí zvyčajne obsahuje aj overiteľné prvky. Existuje však aj filozofický smer, tzv. "Deizmus", ktorý tvrdí že boh stvoril svet aj s jeho prírodnými zákonmi, a teraz necháva svet podľa nich plynúť. Čiže nijako nezasahuje do plynutia sveta, nerobí nadprirodzené zázraky (tj. porušenia svojich vlastných pravidiel, prírodných zákonov). Takéto tvrdenie je pekný príklad neoveriteľného tvrdenia. Či by takýto boh existoval alebo nie, nič by sa tým pádom pre nás nezmenilo. Kvôli tomu toto tvrdenie nieje možné skúmať, a veda sa k nemu nevyjadruje. Ďalším príkladom je možnosť že žijeme v tzv. "virtualnej realite", ktorú verejnosti najlepšie vykreslil asi film Matrix. Ak by táto virtuálna realita dokonale simulovala prírodné zákony, nedokážeme nijako zistiť že v nej sme. Ale zase by sa nás to nijako netýkalo, a mohlo by nám byť jedno či sme v takejto virtuálnej realite alebo nie. Všetky tri tieto možnosti sú vedecky správne modely sveta, ktoré sú v zhode so všetkými pozorovaniami, a vysvetľujú presne rovnako veľa. Ako si z nich vybrať? Existuje jedno pravidlo, tzv. "Okamova britva", ktoré hovorí že ak máme niekoľko rovnako dobrých vysvetlení, máme uprednostniť to najjednoduchšie a najelegantnejšie. V našom prípade: klasický model obsahuje prírodné zákony. Deizmus obsahuje prírodné zákony a boha. "Matrix" obsahuje systém ktorý simuluje prírodné zákony (teda je komplexnejší). Z týchto troch teda podľa Okamovej britvy uprednostníme to najjednoduchšie vysvetlenie, keďže nieje dôvod zbytočne situáciu komplikovať komplikovanejším vysvetlením ktoré oproti jednoduchšiemu nemá žiadnu výhodu. To, že veda sa obmedzuje len na overiteľné tvrdenia je naozaj jej limit. Nieje však isté či existuje nejaké neoveriteľné tvrdenie ktoré sa nás nejako dotýka (nejako nás ovplyvňuje). Ak aj existuje, tento limit je daňou za veľmi vysokú kvalitu poznatkov, ktoré môžeme pomocou vedy získať. A čo fakty za existenciu boha? ============================== Ľudia môžu tvrdiť že veria v boha na základe faktov. Vprvomrade si treba uvedomiť že takéto utvorenie si názoru na základe faktov by už NEBOLO vierou. Ak by mi niekto podal presvedčivé fakty k tomu že naozaj niečo ako boh existuje, tak nemám dôvod neprijať to. Bolo by to perfetkne v duchu môjho racionalistického presvedčenia. Ale nenazval by som to vierou. Zatiaľ som ale medzi údajnými faktami za existencia boha nenašiel nič dostatočne presvedčivé. Preto v tomto ohľade zostávam v základnom prirodzenom stave, ktorým je neveriť veciam bez dôkazov, čiže ateizmus. Ak sa vám tento pohľad nezdá, porovnajte ho zo svojím pohľadom na lesné víly: prečo ste "avílisti"?